Striekaná izolácia, taktiež nazývaná striekaná polyuretánová pena, je z chemického hľadiska dvojzložková zlúčenina. Otto Bayer je nemecký vynálezca, ktorý stojí práve za objavením polyuretánu. Tento objav pochádza z 20.rokov minulého storočia.
Samotná technológia striekanej izolácie ako takej bola následne vyvinutá o 20 rokov neskôr a predstavená prvýkrát v Amerike Davidom Eynonom. Nakoľko sa jednalo o veľmi drahú technológiu, v jej začiatkoch ju využívala predovšetkým armáda, pričom pur pena bola aplikovaná v lietadlách a vojenských dopravných prostriedkoch.
Komerčné využitie striekanej izolácie sa začalo v 50. rokoch 20. storočia a to vynájdením tzv. Blendometra, zariadenia, ktoré bolo schopné zmiešavať jednotlivé zložky do kompaktnej hmoty, pur peny.
S následným zdokonaľovaním technológie striekacej techniky sa cena striekanej pur izolácie znižovala a tak sa otvorila jej cesta na komerčný trh. Nakoľko celý proces predstavenia pur peny ako materiálu a následne aj prístrojov na jej aplikáciu sa udial v USA, dodnes sa tento typ izolácie v amerických domácnostiach teší veľkej obľube.
Európsky trh ponúka už taktiež širokú paletu výrobcov a aplikátorov pur izolácií, nakoľko aktuálny dopyt po stavbách v nízkoenergetickom resp. pasívnom štandarde si vyžaduje izolačné materiály vykazujúce čo najnižšie hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti (lambda).